Ak ste už začuli slová systemický prístup. systemický koučing, systemické konštelácie, možno ste rozmýšľali čo prívlastok systemický zmanená. Pokúsime sa to vysvetliť. Dnes načrieme do histórie a povieme si niečo o systémoch a čo majú systémy s nami spoločné.

Rodinné konštelácie priniesol na konci minulého storočia Bert Hellinger, kňaz, neskôr sa stal terapeutom.

Prvých 8 rokov, počas ktorých pracoval s konšteláciami, fenomenologicky skúmal mechanizmy v rodinách a počas konštelácií pozoroval ľudí. Vnímať celok a brať veci aké sú bez toho, aby sa ich snažil posudzovať, meniť či zasahovať do toho ako fungujú, prinieslo nový pohľad. Tvrdil, že v podobných systémoch žijú i stádové zvieratá, napríklad kone.Takto vznikla teória rodinných konštelácií, ktorú podrobne zdokumentoval nemecký psychiater Gunthard Weber. Neskôr sa táto metóda stala hitom v Nemecku a čoskoro sa rozšírila po celom svete. Po rodinných systémoch prišli na rad organizácie. V dnešnej dobe sú firemné konštelácie bežným spôsobom, ktorý sa využíva v korporátnom svete (IBM, IKEA), či rodinných firmách.  

Systém – znie to tak technicky, čo to teda je?  

„Systém je skupina častí, ktoré fungujú ako celok, ale súčet jeho častí má inú charakteristiku.”  

 

Rodina, školská trieda, spevokol, firma, dedina, štát, to všetko sú príklady systémov.

Venujme sa chvíľu rodinnému systému. Ako vzniká? 

Ak sa žena zaľúbi do muža a počnú spolu dieťa – vznikne nový systém. To, či spolu zostanú žiť alebo nie, nehrá žiadnu úlohu. Všetci traja sú v rodinnom systéme navždy spojení. Všetko čo sa v tomto systéme udeje ovplyvní všetkých troch. Poďme k inému systému. Napríklad firemnému. Ako vzniká?

Na začiatku je myšlienka zakladateľa. Motívom môže byť túžba, sľub, nejaká potreba.

„Systém je skupina častí, ktoré fungujú ako celok, ale súčet jeho častí má inú charakteristiku.”

 

Rodina, školská trieda, spevokol, firma, dedina, štát, to všetko sú príklady systémov.

Venujme sa chvíľu rodinnému systému. Ako vzniká? 

Ak sa žena zaľúbi do muža a počnú spolu dieťa – vznikne nový systém. To, či spolu zostanú žiť alebo nie, nehrá žiadnu úlohu. Všetci traja sú v rodinnom systéme navždy spojení. Všetko čo sa v tomto systéme udeje ovplyvní všetkých troch. Poďme k inému systému. Napríklad firemnému. Ako vzniká?

Na začiatku je myšlienka zakladateľa. Motívom môže byť túžba, sľub, nejaká potreba.

“Každý systém je súčasťou iného väčšieho systému.”

 

“Každý systém je súčasťou iného väčšieho systému.”

Ako príklad si môžeme uviesť firemné prostredie. Tím, v ktorom pracujete je systém, ktorý patrí do väčšieho systému. Napr. oddelenie patrí do úseku, niekoľko úsekov patrí do rezortu, rezorty tvoria firmu. Všetky časti firmy sa navzájom ovplyvňujú. A tento model sa rozvíja ďalej. Firmy rovnakého zamerania tzv. rezort, rezorty tvoria systém hospodárstva štátu. 

Mestá a obce tvoria okresy, okresy tvoria …., štáty tvoria svetadiely, svetadiely tvoria svet.

Ja a systémy

Hovorí sa, že kone počas svojho života žijú v priemere v 1,8 systémoch. My ľudia priemerne v 20 systémoch.

Počítajte – rodina, škôlka, škola, stredná škola, univerzita, partia kamarátov z detstva, klub, spevokol, prvé zamestnanie, druhé zamestnanie …, vlastná rodina, ….

 Ste súčasťou systémov

Do rodinného systému sa narodíte a navždy ste jeho súčasťou, i vtedy ak sa s rodinou prestane rozprávať alebo odídete ďaleko do inej krajiny. Naopak, ak podpíšete pracovnú zmluvu v novej práci, stanete sa súčasťou firemného systému a viete z neho kedykoľvek odísť, hoci sa stáva, že vás po odchode ďalej ovplyvňuje a tým zabraňuje vášmu pokroku. 

Súčasťou systémov ako sú spolky, kluby a podobne sa stanete prijatím členstva. Z každého z nich viete odísť. 

Každý systém, do ktorého patríte vás nejakým spôsobom ovplyvňuje a v každom z nich sa správate inak. Doma v rodinnom prostredí sa správate inak ako keď prídete do práce, alebo idete hrať futbal do klubu. 

O pravidlách systému si napíšeme v pokračovaní nášho blogu…